Július Ondečko
Július Ondečko - sa narodil 17.decembra 1938 v Prešove.
Od septembra 1945 do roku 1953 navštevoval základnú školu v Prešove, šesťtriednu štátnu ľudovú školu v Kapušanoch, Národnú školu v Košiciach, Prvú osemročnú strednú školu v Prešove a Strednú školu chlapčenskú v Ružomberku.
V rokoch 1954-1956 študoval Učňovskú školu bavlnárskych závodov V.I. Lenina v odbore zámočník pre opravu a montáž textilného priemyselného zariadenia.
Počas základnej vojenskej služby od roku 1959 až do roku 1963 sa stal pravidelným darcom krvi.
Po návrate z vojny v rokoch 1960-61 navštevoval Priemyselnú školu strojnícku v Ružomberku - odbor strojnícka technológia. Pracoval v Texikome RTL Ružomberok, v Bavlnárskych závodoch i na lyžiarskych vlekoch. Okrem iného sa podieľal na výstavbe lanovky na Malinô Brdo.
V roku 1965 sa oženil s manželkou Darinou rodenou Karabinošovou, s ktorou sa mu v priebehu ôsmich rokov narodili tri dcéry – Martina, Andrea a Veronika.
V roku 1966 začal pracovať pre firmu Elektrovod Bratislava ako natierač. Od roku 1970 až do odchodu do dôchodku vo februári 1998 pracoval vo várni sulfátovej celulózky závodu Supra kde sa po doštudovaní strednej školy a vykonaní maturitnej skúšky v odbore strojárske montáže v roku 1979 stal jej majstrom. V roku 1992 začal pracovať na obsluhe technických zariadení pri výrobe celulózky v tzv. velíne. V tomto období bol aj členom závodného výboru ROH.
Od mladosti pracoval s mládežou a venoval sa športu. V roku 1962 sa stal cvičiteľom turistiky a zimnej turistiky a v roku 1963 pracoval i na Okresnom výbore ČSTV v Dolnom Kubíne. Venoval sa turistike, horolezectvu, skokom na lyžiach, atletike i gymnastike. V roku 1978 vznikol v Ružomberku gymnastický oddiel, ktorého bol dlhé roky predsedom, organizoval pre svojich športovcov pravidelné sústredenia i preteky. Telocvičňa bola jeho život a práci pre Slovenskú obec sokolskú a neskôr TJ Sokol, kde vykonával manažérsku činnosť a účtovníctvo zasvätil život po odchode do dôchodku až do svojej smrti.
Bol veľmi spoločenský človek a vynikajúco tancoval. Bol „veselá kopa“ – všade kde prišiel rozdával radosť a smiech.
Zomrel po krátkej chorobe 9. januára 2010.